Prevencia pred zahraničnými cestami sa podnikom ekonomicky vypláca
Do akej miery to platí sa vedú stále diskusie, ale predkladané štúdie na základe rešerše literatúry a retrospektívnych údajov spoločností, pokiaľ ide o preventívne opatrenia pred vysielaním zamestnancov do zahraničia potvrdzujú, že tieto sú nielen medicínsky zmysluplné, ale aj ekonomicky výhodné. Tu uvádzané údaje z r. 2016 v Nemecku, uverejnené v číslach 3 – 5 časopisu pre praktickú medicínu Ergo/Med, pochádzajú z belgického Auftragsforschungsinstitut Prevent, na objednávku International SOS Foundation, za roky 2012 – 2014.
Zvlášť boli skúmané náklady a prínosy z dvoch rozdielnych typov preventívnych programov. Na jednej strane to bol test vhodnosti zamestnanca, ktorý je prínosom pre bežné preventívne opatrenia aj v Nemecku, pred pracovným pobytom v zahraničí so zvláštnou klimatickou záťažou a hrozbou infekčných chorôb. Na druhej strane to bola prevencia malárie (informácie, moskytiéra, repelenty a medikamenty).
Výsledky štúdie
U cca 7% pracujúcich v zahraničí došlo k ich evakuácii a návratu domov, z toho:
- 28% pre úrazy a poranenia
- 14% pre choroby srdca a obehu
- 14% pre choroby tráviacich orgánov
Ochorelo celkovo 38% pracovníkov, z toho 14% s aj práceneschopnosťou.
Okrem toho sa získali nasledujúce dôležité poznatky:
- – Choroby u pracujúcich v zahraničí boli významne častejšie ako u ich spolupracovníkov doma.
- – Zvlášť vysoký bol výskyt psychických porúch v dôsledku vyššieho psychického zaťaženia.
Komentár
Štúdia potvrdila poznatky z iných, medzinárodných štúdií na danú tému: „dopravné nehody sú najčastejším zdravotným rizikom na služobných cestách v zahraničí“; a tiež, že „je dôležité rozsiahle cestovno-medicínske poradenstvo, prípadne školenie vo všetkých relevantných aspektoch“.
K relevantným aspektom patria informácie o riziku v miestnej doprave, o bezpečnostnej situácii v mieste pôsobenia, o znečistení životného prostredia (napr. smog), o hroziacich infekčných chorobách a klimatickom zaťažení, o nutnej ochrane pred hmyzom a parazitmi, o kultúrnych zvláštnostiach a o mnohých ďalších skutočnostiach. Zisťovanie zdravotnej spôsobilosti vysielaného pre danú destináciu má pri tomto poradenstve veľký význam, aby sa ochránilo zdravie zamestnanca a predišlo sa vysokým nákladom spojeným s jeho zlyhaním a prípadným spiatočným prevezením. Z roka na rok pribúda služobných ciest, kratších aj dlhých pracovných pobytov a medzinárodného pendlovania za prácou v zahraničí. Výdavky na pobyty zamestnancov v cudzine sú podstatné. Náročné sú však aj náklady vynaložené na prerušenie pobytov, keď dôjde k vážnejšiemu poraneniu či chorobe zamestnanca za hranicami. Sú síce rozdielne, ale väčšinou dosahujú sumy nad 50.000 US-Dolárov a spôsobujú približne troj- až päťnásobok ročného platu zamestnanca. Pri chýbajúcich alebo nedostatočných preventívnych programoch často hrozia zdravotné riziká, ktorým sa možno vyhnúť.
V extrémnych prípadoch bývajú náklady zvlášť vysoké – pri transportoch, repatriácii, prerušení alebo predlžovaní zahraničného pobytu z uvedených dôvodov. Možné náklady treba porovnať s výdavkami na prevenciu. Často sa tomu tiež hovorí „Return of prevention“ (návratnosť, obrat z prevencie), ktorý sa v medicínskych programoch odhaduje od 1:1,6 do 1: 2,53. Dá sa vypočítať pre rôzne situácie. Len napr. špeciálny preventívny antimalarický program by mohol znížiť počet smrteľných prípadov až o 70%. Návratnosť prevencie vo výške 1,34 (vypočítaná v prípade prevencie malárie) znamená v konečnom dôsledku, ušetrenie 34% navyšujúcich každé vynaložené Euro spoločnosťou, ktorá vysiela svojich pracovníkov do rizikovej oblasti.
(Prävention von Auslandsreisen lohnt sich für Unternehmen wirtschaftlich. Dr. med. Stefan Esser. Neu – Isenburg, Dr. med. Uwe Ricken. Bad Essen. Pre korešpondenciu: Dr. med. Stefan Esser, M.P.H. International SOS, Hugenottenallee 167, 63263 Neu-Isenburg, stefan.esser@internationalsos.com )
Pripravil Igor Miko (Jan.2019)
